Otec kladkových lukov

História kladkových lukov nesiaha až do takej doby ako objavenie prvých jednoduchých lukov. Začiatkom 60-tych rokov sa Holless Wilbur Allen z Kansas city v Missouri (USA) zapodieval myšlienkou skonštruovať prvý kladkový luk, ktorý by mal výhodu oproti zaužívaným reflexným lukom. Allen bol americký vynálezca prvého kladkového luku, ktorý si dal aj patentovať 23. júna 1966. Patent mu bol udelený ako U.S. Patent 3.486.495 v decembri 1969.

Je ťažké si predstaviť, aby akýkoľvek iný vynález tak ovplyvnil šport, ako Allenov lukostreľbu. Ale nový dizajn luku Holless Wilbur Allena to dokázal. Spôsobil revolúciu v lukostreľbe a love lukom. Vynález sa nerodil ľahko.

Allen: ,,Všetko, čo som sa pokúšal vyvinúť bolo o zásahu jeleňa šípom na 10 – 25 yardov (9,14 – 22,86 m), skôr než sa pohne.“

Na to, aby to dosiahol, Allen postupne upravoval svoj tradičný luk. Robil rôzne pokusy – skrátil ramená luku, hral sa s hmotnosťou šípov, chcel využiť staroveký vynález kolesa a mal skvelý nápad umiestniť kladku na luk. Zo začiatku sa mu nedarilo, aj preto si študoval veľa o kinetickej energii. Experimentoval s rôznymi kladkami a ich usporiadaním.

Mechanizmus znásobenia sily pomocou kladiek a káblov

Allen strávil hodiny premýšľaním o luku, ktorý by bol rýchlejší. Jedného večera v roku 1966 dostal skvelý nápad, keď študoval svoj kladkový luk. “Čo ak“ pomyslel si, „by som umiestnil otočné kladky mimo stredu?“ To bolo ono! Počas dvoch dní skonštruoval ďalší kladkový luk. Luk bol neohrabaný, kladky boli drevené, madlo luku bolo z borovicových dosiek, jadro ramien z dubovej podlahy, pokryté sklolaminátovými prútmi, to všetko držalo pokope len za pomoci epoxidovej živice, klinčekov, pár skrutiek a trochou lepidla. Jeho princíp bol však brilantný, Allen vychádzal z fyziky a aplikoval mechanizmus znásobenia sily pomocou kladiek a káblov. Dosiahol výrazné zvýšenie rýchlosti šípu oproti tradičnému luku s rovnakou napínacou silou, uvoľnenie napínacej sily o 15 % a schopnosť použiť ľahšie šípy ako používali tradičné luky. Dizajn jeho luku priniesol pôsobivý výkon.

Oslovil neúspešne viacero výrobcov lukov pre výrobu jeho nápadu. Ako marketingový slogan používal: Allenov kladkový luk – lukostrelecký luk s kladkami na znásobenie sily. Jeho kladkový luk však nebol tak obľúbený v priemyselnej verejnosti a predaj bol slabý. Pôsobil dojmom home-made (doma vyrobený) a predajcovia lukov ho často vysmievali. Pomaly sa potácal až nakoniec úplne zhasol.                                                                         

Nakoniec sa však nadchol pre túto myšlienku redaktor známeho dobového magazínu ,,Archery world“ (svet lukostreľby) Tom Jenings, inak terajší sesterský magazín ,,Bowhunting world“ (lovecký lukostrelecký svet). Allen poslal Tomovi svoj prvý prototyp. Ten ho publikoval pod recenziu v časopise v máji 1967 s vysokým hodnotením. Opisoval ho termínom ,,zníženie maximálnej napínacej sily“, ,,stabilnejší ako reflexné luky“, alebo ,,prvý skutočne nový koncept, ktorý prišiel do dizajnu luku za tisíc rokov“. Okrem písania Tom taktiež vyrábal jednoduché reflexné luky so svojou spoločnosťou a nakoniec spolu s Allenom pokračovali vo výrobe, vývoji a predaji kladkových lukov. Mali prvú oficiálnu výrobu kladkových lukov na svete. Od vtedy už nikdy nebol svet lukostreľby ako predtým. Začala sa nová éra!

V roku 1972, iba dve spoločnosti — Carroll Archery Products a Olympus — vyrábali kladkové luky. V roku 1974 ich už osem spoločností predávalo na expandujúci trh. A to bol ten rok, kedy Tom Jennings spôsobil revolúciu, keď predstavil jeho vlastný legendárny model-T, dvojkladkový luk s tip-to-tip zapojenými káblami. Pre predstavu prvé kladkové luky nasledovali Allenov základný dizajn - 4 alebo 6 kladiek, čo malo za následok nepríjemný pocit z používania tak objemného luku. Avšak predaj vylepšeného luku model-T spôsobil ošiaľ a boom. Tomov luk s dvoma kladkami bol oveľa ľahší a jednoduchšie sa s ním strieľalo. Prvé kladkové luky boli príliš dlhé, zvyčajne merali viac ako 40“ (101.6 cm) a predstavte si, že ich strelci museli napínať prstami - bez vypúšťača.

Po objavení prvých vypúšťačov, ktoré zasiahli trh začiatkom 70-tych rokov, začali výrobcovia produkovať kratšie luky.

Koncom 70. rokov 20. storočia, niekoľko lukostreleckých spoločností, zahŕňajúc Precision Shooting Equipment (PSE), Bear Archery, Darton, Martin Archery, Browning, Ben Pearson Archery a Hoyt čelili Allenovemu a Jenningsovmu novému trhu s kladkovými lukmi. Do roku 1976 všetky štáty okrem Georgia legalizovali ich použitie počas loveckej sezóny.  Zhruba v tom čase Klub Pope & Young začali evidovať záznamy o skolení zveri kladkovými lukmi. V roku 1977, Archery Digest zaradilo do zoznamu viac ako 100 rozličných modelov kladkových lukov, v porovnaní s 50 rôznymi verziami reflexných lukov. Zabralo to menej ako 10 rokov než sa kladkové luky stali dominantnou silou na poli lukostreľby. V polovici roku 1980, keď vypršala platnosť Allenovho 17. ročného patentku sa spustila vlna produkcie kladkových lukov iných výrobcov a nasledoval ich vývoj, ktorý trvá až dodnes. Z piatich spoločností vyrábajúcich luky, ktoré si ponechali právo vyrábať kladkové luky s využitím Allenovho dizajnu a patentu, je PSE (Precision Shooting Equipment) jediná, ktorá prežila.

Bohužiaľ, Allen zomrel v roku 1979 pri automobilovej nehode a nedožil sa udalostí, ako jeho kladkový luk navždy zmenil dynamiku lovu lukom. Moderné kladkové luky pokračovali v evolúcií ruka v ruke v oblasti dizajnu aj vybavenia luku ako základky (padacie), alebo spôsobom ako strieľajú (pomocou vypúšťačov a očka tetivy) a aké šípy vystreľujú (malo-priemerové karbónové trúbky). Za to všetko vďačíme mužovi, ktorý miloval lov rýb a ktorého láska k strojom a túžba vedieť, ako fungujú, pripravili pôdu pre modernú revolúciu v love lukom - Holless Wilbur Allen.

Podľa dnešných štandardov boli prvé kladkové luky ťažké, neohrabané a drahé. Mali však veľkú výhodu, šípy strieľali oveľa rýchlejšie a konzistentne presnejšie s plochou dráhou letu oproti reflexným lukom. Kladkové luky mali ďalšiu výhodu, ktorá nebola pre lukostrelcov hneď zjavná - boli vyrobené zo samostatných častí a preto bolo možné sa s nimi hrajkať - ďalej ich vylepšovať, zmenšovať a maskovať, na rozdiel od starostlivo vyrobených tradičných lukov. V modernej lukostreľbe dnes tieto luky dosahujú let-off až 90 % pri výkone 340 fps (rýchlosť vystreleného šípu 103.63 m/s). 

Prechod od drevených spojníc k hliníkovým a karbónovým

Medzi ďalšie pokroky patrí prechod od drevených spojníc (rukovätí) k hliníkovým a karbónovým. Niektoré spoločnosti v 90. rokoch tiež vyrábali spojnice s prímesou horčíka (magnézium), ktorý sa pri ľahko vznietil, ale skoro zistili, že je bezpečnejšie a ľahšie znížiť hmotnosť zbrane opracovaním hliníkovej časti spojnice. Taktiež bolo nutné pôvodné masívne a drevené rukoväte zmenšiť a viac prispôsobiť fyzickým vlastnostiam rúk človeka. Takto masívne rukoväte vytvárali často príliš veľký krútiaci moment. Súťažiaci strelci rýchlo rozpoznali tento problém a nahradili ich alebo upravili. Dnešné štíhle rukoväte eliminujú krútiaci moment. Zmenou prešlo aj upevnenie ramien na spojnici, v minulosti sa ramená kývali z ľava do prava. Dnešné ramená sú pevno osadené a sú silovo nastaviteľné. Ľahko si upravíte napínaciu silu luku.

Toľko k objaveniu a vývoju kladkových lukov a záverom zostáva snáď už len aktuálna definícia kladkového luku: (compound bow) je moderný druh luku používaný pri lukostreľbe pre športové a lovecké účely (myšlienka vynálezcu bola primárne pre lov jeleňa). Na oboch koncoch lučiska sú umiestnené nesymetrické kladky tvoriace kladkostroj. Tieto kladky rozdeľujú napínaciu silu v dĺžke napínania nerovnomerne (najväčší nárast sily na začiatku, na konci pokles tzv. let off udávaný číslom v %), týmto sa zvyšuje rýchlosť a dostrel šípu a predovšetkým kvôli poklesu napínacej sile na konci náťahu, tým aj menšiemu spätnému rázu, zlepšujú mierenie a stabilitu výstrelu. S kladkovým lukom máte najväčšiu záťaž na začiatku resp. niekde v ½ až ¾ pnutia a na konci náťahu cítite napínaciu silu možno 17 – 20 libier pri max. nastavení luku o sile napr. 70 libier. Spojnica alebo rukoväť luku (stred luku) býva zvyčajne duralová alebo polymérová, ramená sa vyrábajú najčastejšie z kompozitu sklolaminátu, polyméru alebo kompozitu karbónových vlákien. Takéto kladkové luky majú prepracované mieridlá so svetlovodnými vláknami a vodováhou, prídavným osvetlením a rýchlo nastavujúcim systémom. V rôznych krajinách sú tieto luky používané k modernému lovu. Okrem lovu sa kladkové luky používajú na športové účely a taktiež sú zaradené pre súťaže v majstrovstvách sveta.

Zdroje obrázkov: archeryhalloffame.com/Allen.html, bow-international.com, patentimages.storage.googleapis.com